Inteligentné, nezlomné a nebojácne. Aké boli prehliadané ženy v našej histórii?

V marci každoročne oslavujeme Medzinárodný deň žien. Darujeme im nejakú maličkosť, aby sme ukázali, že na ne myslíme. V histórii boli však ženy prehliadané a nebolo im umožnené sa slobodne realizovať. Ženy sa aj napriek tomu nevzdávali a ich silné príbehy inšpirujú dodnes.

Na hodinách dejepisu sa často spomínajú silní muži a ich víťazné bitky, či prelomové vynálezy. Málokedy sa dozvieme o príbehoch žien, ktoré zostali v úzadí, ale mali rovnako veľký prínos do histórie. Jana z Arku, Marie Curie-Sklodowská, či Valentina Tereškova sú jedny z najznámejších mien v ženskej histórii, čo ale ženy, o ktorých sa toľko nehovorí?

Nielen najkrajšia žena filmu

Hedy Lamarr, vlastným menom Hedwig Eva Maria Kiesler, sa narodila v Rakúsku v roku 1914. Bola známa najmä svojou hereckou kariérou a očarujúcou krásou. Predtým ako prerazila v Hollywoode si zahrala aj v československom filme Gustava Machatého Extase. Film vyvolal veľké pobúrenie vďaka nahej scéne práve s Hedy Lamarrovou.

Čo však o tejto úspešnej herečke strieborného plátna málokto vedel, je, že bola nadpriemerne inteligentná a venovala sa vynálezom. K jej menším projektom patria napríklad zaoblenia krídel lietadiel, stolička pre imobilných do sprchy, krabica na papierové vreckovky, z ktorej sa postupne vreckovky vyťahujú, či svietiace obojky pre psov.

No k tomu najprelomovejšiemu objavu sa dostala za pomoci svojho hereckého kolegu Georga Antheila, ktorý bol tiež vášnivým vynálezcom. Spoločne si nechali patentovať Secret Communication System, ktorý bol založený na technológii FHSS, Frequency-hopping-spread-spectrum. Tento systém fungoval na princípe neustálych zmien, takzvaných skokov medzi frekvenciami, ktoré umožňovali nepretržité rádiové spojenie.

Pôvodne mal pomôcť na komunikáciu americkej armády počas Druhej svetovej vojny. Vojaci to vtedy nevyužili. Dnes však technológiu FHSS používame každý deň. V mobilnej komunikácii, Wi-Fi, Bluetooth alebo GPS, teda tam, kde je potrebný bezdrôtový signál.

Žena novej doby

Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola vedkyňa, učiteľka, spisovateľka, literárna historička, prekladateľka a verejná intelektuálka. Vyštudovala Karlovu Univerzitu v Prahe so zameraním na češtinu a maďarčinu. Na Slovensko sa opäť vrátila v 30. rokoch minulého storočia. Pracovala ako učiteľka, neskôr sa zamerala na vedeckú prácu v oblasti hungaristiky, slovenských dejín a výskumu slovenskej literatúry.

Aktívna bola aj v prodemokratických kruhoch a presadzovala emancipáciu žien. Spolu s ďalšími autorkami sa podieľala na vytvorení feministického zborníka Žena novej doby. Tento zborník obsahoval informácie o zdraví, rovnoprávnosti, právach žien, sexualite, interrupciách, výchove detí, alebo o tom ako sa pekne obliecť. 

„Chcela poukázať na to, že demokracia nie je o tom, keď ideme raz za čas voliť, ale musí prechádzať cez celý náš život. Pretože demokracia je spôsob života,” vyjadrila sa autorka životopisu o Alžbete Göllnerovej-Gwerkovej Anna Grusková. Ženu modernej doby však časopis Živena odmietol vydať. Na Slovensku vtedy vládol ľudácky režim, ktorý videl v tomto diele hrozbu. 

Alžbeta bola aj aktívnou účastníčkou SNP, za čo ju nacisti zatkli a o pár dní na to aj popravili. V súčasnosti máme po nej pomenované ulice v Bratislave a Banskej Štiavnici. V Banskej Štiavnici sa nachádza aj vila, kde prežila svoj život.

Najdôležitejšia režisérka nemého filmu

Každý pozná Davida Griffitha ako priekopníka nemého filmu. Na druhej strane si málokto spomenie na Florence Weber, ktorá v rovnakom čase tiež experimentovala so strihom a prepisovala dejiny filmu. Je držiteľkou mnohých prvenstiev a jej prelomové nápady využívajú filmári zo všetkých kútov sveta až dodnes.

Florence Lois Weber bola americká herečka, scenáristka, producentka a režisérka. Počas svojho života režírovala 135 filmov, napísala 114 scenárov a zahrala si v 100 dielach. Vo svojich filmoch sa zaoberala témami humánnosti a sociálnej rovnosti. Film Where Are My Children?, ktorý v roku 1916 hovoril o potratoch a antikoncepcii, bol zapísaný do Národného filmového registra.

Weber dláždila cestu pre ženy vo filmovom priemysle a vyslúžila si mnohé prvenstvá. Ako prvá použila rozdelenie obrazovky na zobrazenie simultánnych akcií vo filme Suspence. Medzi prvými začala experimentovať so zvukom vo filme. V roku 1914 sa stala prvou ženou, ktorá režírovala dlhometrážny film, The Mechant of Venice, spolu so svojím manželom. O tri roky na to sa stala prvou americkou režisérkou, ktorá vlastnila svoje filmové štúdio.  

Prvá dáma fyziky

Chien-Shiung Wu sa narodila v Číne v meste Liuhe v roku 1912. Od detstva ju rodičia podporovali v štúdiu a v jej láske ku vede. Jej otec bol významný pre tunajšiu komunitu, pretože pomohol zmodernizovať mesto a vytvoril v ňom školu pre dievčatá. Z Chien-Shiung Wu sa po niekoľkých rokoch štúdia stala výskumníčka vo fyzikálnom inštitúte, kde jej bola supervízorkou Gu Jing-Wei. Tá jej odporučila urobiť si doktorát v USA. Wu si preto zvolila Berkeleyskú univerzitu v Kalifornii.

V roku 1944 sa zapojila do projektu Manhattan, kde využila svoju prácu o izotopoch xenónu a vytvorila štandardný model pre vytvorenie obohateného uránu. Ako väčšina vedcov, aj ona sa dištancovala od tohto projektu, kvôli jeho deštruktívnym následkom. „Myslíte si, že ľudia sú hlúpi a sebadeštruktívni? Nie. Ja mám dôveru v ľudstvo. Verím, že jedného dňa budeme žiť spolu v mieri,” reagovala Wu na svoju prácu na Projekte Manhattan v biografii Madame Chien-Shiung Wu: The First Lady of Physics Research.

Wu sa zaslúžila o množstvo prínosov do vedy. Vo svojich experimentoch sa venovala rozkladu častíc beta, slabej jadrovej sile a narušeniu p-symetrie. Práve experiment o narušení p-symetrie je jej najznámejším a dostal meno Wu experiment. Za tento objav dostali Nobelovu cenu jej dvaja kolegovia, ktorí s ňou spolupracovali. Sama nikdy nedostala Nobelovu cenu, aj keď na ňu bola nominovaná najmenej sedemkrát.

Osamelá sirota

Investigatívna novinárka a cestovateľka, ktorá odkrývala temné stránky mestského života a búrala rodové stereotypy. To bola Nellie Bly, ktorá sa narodila v roku 1864 v Pensylvánii pod menom Elizabeth Cochrane. 

Mala 14 súrodencov a keď jej otec zomrel a nezanechal závet, mama sa znova vydala. Tento vzťah skončil rozvodom a nevýhodným postavením jej matky v spoločnosti. Elizabeth tento zážitok poznačil a neskôr sa stala bojovníčkou za výhodnejšie postavenie žien pri rozvodoch. Taktiež sa snažila matke pomôcť finančne, ale v 19. storočí nebolo veľa možností pre uplatnenie slobodných žien, okrem učiteľky alebo pracovníčky v továrni. 

V roku 1885 Pittsburgh Dispatch publikoval článok, ktorý sa veľmi tvrdo ohradil voči úlohe ženy v spoločnosti. „Žena má byť pomocníčkou muža,” znel výrok autora. Elizabeth naň zareagovala nahnevaným listom pod prezývkou Osamelá sirota. Tento list urobil dojem na editora novín, ktorý jej potom ponúkol miesto reportérky a zmenila si pseudonym na Nellie Bly.

Nellie často pracovala v utajení v rôznych fabrikách, aby poukázala na nebezpečné podmienky pri práci, mizerné platy a dlhý pracovný čas. Pracovala ako zahraničná dopisovateľka z Mexika. Dokonca sa nechala zavrieť do blázinca, aby poukázala na zlé zaobchádzanie s pacientami, ktorí trpeli duševnými chorobami. Jej zážitky opísala v knihe 10 Days in A Mad House.

Najväčšiu popularitu získala za svoju cestu okolo sveta za 72 dní. Podarilo sa jej nielen prekonať rekord, ktorý vo svojej knihe Cesta okolo sveta za 80 dní udal Jules Verne, ale aj ukázať, že ženy dokážu cestovať rovnako efektívne ako muži. Jej podobizeň bola použitá na všetkom – od kariet až po stolové hry. Svoje zážitky opísala v knihe Around the World in 72 Days.