Film

Z DENNÍKA #11madzentovych v Karlových Varoch – deň VIII. a IX.

Napísal abrnkyna 13. júla 2015

Posledné dni ubiehajú rýchlejšie, ako by sme možno chceli. Spomíname, ako sme sa ,,len teraz vybalili“, a zrazu sme v štádiu ,,už sa len dvakrát vyspíme“… 🙁

Pre splnenie našich prvotných hlavných cieľov bolo nevyhnutné dostať sa pod kožu festivalu. Podarilo sa. Vďaka zákulisným kontaktom sme mali možnosť dostať sa k Jiřímu Bartoškovi, prezidentovi festivalu. A nie len to! Jeho srdečnosť a úprimnosť nás celkom odrovnala.

Nezaháľali sme a v úspechoch sme pokračovali ďalej. Že pán Kryštof Mucha, výkonný riaditeľ festivalu je zaneprázdnený a absolútne nemá čas? Že prihliada na veľkosť média? Že je takmer nemožné sa k nemu dostať? #užAsiTušíš #madžentuNevystrašíš

Výkonný riaditeľ festivalu si rovnako ako Iva Janžurová odniesol náramok FMK domov.

V závere týždňa sa na nás začala prejavovať únava. Príznakmi boli napríklad sms-ky:

,,Oproti termalu na tej dlhej ulici je to ešte len točité standup je rám dáka poradíme pizza“ – z tohto si vyvoďte čo chcete. 😀 „Už údené“ – malo byť ,,Už ideme“ a ,,… nám môže omočiť…“ pôvodne znamenalo ,,… nám môže pomôcť…“. Dôležité ale je, že si rozumieme.

Piatková večerná sešn v Garáži (rozumej názov podniku, nie sme alternatívni jedinci) nás ešte viac stmelila. Zhrnuli sme si, čo všetko sme dosiahli a akí sme úžasní a krásni, vzájomne jeden na druhého hrdí. Ako povedala nemenovaná madženta ráno po tom: ,,Hrali tam rok… akože nie tak dlho, ale že hudbu.“ 😀

V sobotu nás opäť čakal červený koberec a záverečný ceremoniál. Po oficialitách sme ešte stihli nejaké tie oficiálne fotečky a horsa do kempu. Sedem madžient by si zaslúžilo medailu za #akoSaNahodiťNaČervenýKoberecVdivočine. #nemámeZrkadlo #noSuper #nesvietiNámSvetlo #noSuperVol.2 #vIzbeSúLenDveZásuvky #ToNevychádzaNa4notbuky,Foťák,4mobily,FénAžehličky #noSUPER!

Aj náš domáci Jiří by si zaslúžil medailu. Napriek všetkým ubytovacím nedostatkom sa nám vždy snažil vyhovieť. Dali sme si teda spicha v kempovom hostinci na záverečný aperitív. Ráno na posledných spoločných raňajkách nám porozdával keksíky Delissa so slovami, že keď tu nemáme rodičov, musí sa o nás postarať a pripraviť nám desiatu na cestu. Jiří, navždy! <3

Pozri poslednú časť filmreportu našich dvoch šikovných a vtipných madžentov!: