Slováci v zahraničí to nemajú ľahké. Ako ich ovplyvnil koronavírus?

Koronavírus sa naďalej šíri svetom. Z ďalekej Číny sa dostal do celého sveta. Aj keď sa z Ázie postupne vytráca, v iných krajinách naberá na sile. Takto vidia situáciu traja mladí Slováci v zahraničí.

Aneta sa po strednej škole vybrala do sveta. Rozhodla sa pre štúdium v Holandsku, konkrétne v meste Haag, kde už dva roky žije. Mladá vysokoškoláčka študuje na Haagskej univerzite aplikovaných vied.

Od 16. marca jej výučba prebieha online. Učitelia posielajú študentom vopred nahrané prednášky alebo prednášajú online. Rozvrh sa jej však ani zďaleka nezmenil, každý deň má výučbu v rovnaký čas ako predtým.

„Pre mňa je to taktiež náročnejšie, keďže na väčšine zadaní pracujeme v skupinkách. Ak sa musíme viacerí dohodnúť cez video, zaberie to oveľa viac času ako keď sa stretneme. Mám pocit, že aj učitelia nám toho dávajú viac, keďže sme iba doma. Testy sa nám taktiež nezrušili a neposunuli – všetko bude online,“ opísala súčasný priebeh výučby vysokoškoláčka Aneta. 

Akí sú Holanďania

Situáciu v Holandsku je skutočne vážna. Hoľanďania svojou povahou patria už stáročia k pokojným osobám, ktoré problémy vnímajú skôr flegmaticky.

„Neustále veria v komunitnú imunitu, ktorá sa vybuduje, keď sa väčšina obyvateľov nakazí. Opatrenia krajina začala robiť veľmi neskoro, asi 3 týždne po prvom prípade. Na škole sme mali nakazeného učiteľa a jediné odporúčanie bolo, že sa máme sledovať, našťastie ju o týždeň zavreli,“ ohodnotila situáciu v krajine študentka.

Aj táto krajina napokon uzatvorila školy a zrušila väčšinu podujatí. Keď sa počet prípadov začal zvyšovať, niektoré reštaurácie, kaviarne a obchody majitelia zatvorili z vlastnej vôle, štát im to neprikázal.

Rúško nie je hanba!

Nosenie rúška u nás sa stalo bežnou súčasťou každého jedného outfitu. V Holandsku tomu zo začiatku tak nebolo ani zďaleka: „Ja osobne som rúško začala nosiť veľmi skoro, no asi jediná. Ľudia na mňa zazerali, v obchode ma obchádzali, taktiež som počula, že sa ľudom s rúškami vysmievali a naschvál pri nich kašlali.“

Skoro pre dvoma týždňami bola v Holandsku mimoriadna konferencia týkajúca sa koronavírusu. Štát prišiel s novým opatrením, kedy stretávanie sa viac ako troch ľudí zakázal. „Po tomto opatrení začalo viacero Holanďanov rúško nosiť, aj keď medzi nimi boli hlavne mladí ľudia. Starší, riziková skupina, len veľmi málo.“

Aneta sa zaujíma aj o svoju domovinu a situáciu u nás sleduje: „Nikdy som nebola pyšnejšia na Slovensko ako teraz. Slováci začali robiť opatrenia veľmi skoro a je to aj vidno, keďže počet prípadov rastie veľmi pomaly.“

Páči sa jej tiež, že si Slováci navzájom šijú rúška a obchody vyhradili osobitné otváracie hodiny pre dôchodcov. „Iné krajiny by si mali brať príklad,“ vyjadrila sa na záver mladá Slovenka.

Oliver pracuje v Nórsku

K Slovákom v zahraničí patrí aj mladý 22-ročný Oliver, ktorý pred dvoma rokmi odišiel za prácou do Nórska. Svoje miesto si našiel v stavebnej firme. Ako ovplyvnil vírus jeho prácu?

Oliver hovorí: „Samozrejme sa sprísnili hygienické opatrenia. V práci mame všade dostupné antibakteriálne gély a peny.“ Na obedňajšej prestávke sedia všetci z odstupmi a všetko naokolo, ako napríklad kľučky na dverách, je niekoľkokrát do týždňa čistené.

„Niektorí kolegovia však uviazli v rodnej krajine, pretože pred zatvorením hraníc boli akurát doma,“ vysvetľuje Oliver.

Opatrenia sú na bode mrazu

Podľa Olivera sú opatrenia v Nórsku skutočne slabé. Keďže počet obyvateľov v tejto krajine je podobný ako u nás na Slovensku, nakazených je tam omnoho viac ľudí. „Počet ľudí na verejnosti sa dosť znížil, no posledné týždne je tu väčšinou slnečné počasie takže ľudí to von láka,“ kritizuje situáciu mladý Slovák.

Napriek tomu, že u nás už na ulici nestretneme bez rúška takmer nikoho, v Nórsku ich naopak nikto nenosí. „Je naozaj zriedkavé vidieť niekoho s rúškom. Ľudia majú voči nim predsudky. Rukavice som si už niekoľkokrát všimol. Úprimne povedané, tiež nosím len ochranné rukavice počas cesty mestskou dopravou,“ priznal Oliver.

Darina ostala v Taliansku

Mladá Slovenka Darinka pred niekoľkými mesiacmi odišla do Milána. Túžila po zmene a rozhodla sa ísť na pracovný výmenný pobyt. Stala sa z nej opatrovateľka dvoch malých Talianov.

Na začiatku to vnímali ako bežnú chrípku. No čas ukázal, že to tak nie je a ľudia v mojom okolí sa k tomu postavili zodpovedne a začali byť opatrní. Ulice sa vyprázdnili a všetci nosili rúško alebo šál okolo nosa a úst.

Karanténa v Taliansku trvá už vyše mesiaca. Mesto obklopili policajti, karabinieri, ktorí kontrolujú parky a priestranstvá, kde sa predtým ľudia najčastejšie stretávali.

Darinka je však veľmi vďačná, že žije na vidieku. Má možnosť vyjsť von a nielen sedieť doma. No na rúško a odstup nezabúda. „Tu to berú už všetci ako samozrejmosť,“ poznamenala.

Darinka ostala sama v cudzej krajine, ďaleko od rodiny a blízkych. Tvrdí, že teraz je konečne ten čas, aby sa ľudia zamysleli nad životom a nad tým, aký je vzácny. Mali by sa začať venovať sebe, naučiť sa nový jazyk, prečítať si dobrú knihu či využiť tento čas na niečo, v čom sa chcú zdokonaliť.

„Každá negatívna správa ma síce zabolí, no napriek tomu sa k situácii staviam pozitívne. Hlavné je dodržať disciplínu a ostať pokojný, “ povedala na záver Slovenka.