Kilman a Hevier v trnavskej Synagóge

TRNAVA. Dvaja známi slovenskí umelci, fotograf Šymon Kliman a spisovateľ Daniel Hevier, si našli čas a prišli v stredu 10. apríla do trnavskej Synagógy, aby sa podelili so študentmi, ale i ostatnými zúčastnenými o svoje postrehy, myšlienky i skúsenosti z oblasti ich pôsobenia. Program tohto podujatia, s názvom obrazovo-slovný večer, bol  – portfólio review so Šymonom Klimanom a následnou prednáškou o jeho tvorbe, potom beseda s Danielom Hevierom a nakoniec Literárne čítanie.

Na začiatku večera dostali všetci fotografický nadšenci možnosť predstaviť svoje portfólio Šymonovi Klimanovi a vypočuť si tak jeho názor na dané fotografie. Každú fotografiu zhodnotil svojim odborným okom, povedal čo je na nej dobré alebo aj zlé, prípadne poradil ako by sa dala ešte vylepšiť. Šymon ochotne odpovedal na všetky zvedavé otázky, takže začínajúci fotografi sa ho mohli spýtať na všetko čo ich zaujímalo. Porozprával o svojich študentských časoch i o tom, ako sa nikdy nechcel stať umelcom, aj napriek tomu, že sa to od neho vždy očakávalo, pretože pochádza z umeleckej rodiny.

Po malej komornej diskusii nasledovala prednáška zameraná na prierez Klimanovej tvorby, v ktorej predstavil svojich sedem vybraných projektov. Hneď prvým z nich bola séria fotografií nazvaná Žena v domácnosti, ktorú vytvoril ešte počas štúdia na VŠVU. Tieto fotky ukazujú jeho komerčné začiatky, pretože na nich zobrazoval ženu ako nastajlovanú modelku pri bežných domácich prácach, čím tieto činnosti parodizoval. Ďalším projektom bol inscenovaný dokument Móda v akcii. Tentokrát umiestňoval modelky na miesta, kde by ich nikto nečakal a fotil reakcie ľudí v okamihu ako ich zbadali.
Do tretice rozprával už o rozsiahlejšom diele Beautiful people, ktoré bolo pôvodne jeho diplomovou prácou. Zaoberá sa v ňom rómskou otázkou a jeho snahou je ukázať týchto ľudí inak. Chodí preto po rôznych osadách a fotí „Cigáňov na pekno“ . Fotografie z tohto prostredia sú inšpirované maliarskymi portrétmi, sú fotené z mierneho podhľadu aby pôsobili dôstojne a pripomínajú akési módne ikony. Doteraz za túto prácu získal niekoľko ocenení – Cena rektora VŠVU, Cena VÚB za fotografiu roka 2009, Cena CIVI EUROPAEO PRAEIUM a rád by z nej tento rok vydal knihu. Druhá kniha, ktorú plánuje a mala by vyjsť na konci budúceho roka sa bude volať Partizáni. Tento jeho koncept zahŕňa hrdinov, bez ktorých by sme tu neboli. Navštevuje účastníkov Slovenského národného povstania, počúva ich príbehy a pri tom fotí čiernobiele portréty s dôrazom na oči odzrkadľujúce silné emócie.

Piatym projektom boli Slováci, čiže fotografova snaha spraviť 5000 portrétov Slovákov a ukázať pritom v čom sú dobrí. Materiál zbiera z rozdielnych zložiek spoločnosti v rôznych slovenských mestách. Nasledoval predposledný súbor fotografii pomenovaných Slovensko, pretože ako sám povedal : „Úžasné veci sú na tom Slovensku, nádherné a Slováci sú strašne krásni ľudia. Majú v sebe krásu ako má táto krajina sama v sebe.“  Fotky vznikli počas autorovej trojdňovej cesty po „okreskách“ z Bratislavy do Košíc, kedy fotil všetko čo ho zaujalo, či už to boli architektonické skvosty, ľudia alebo krajina. V závere predstavil sféru pôsobenia Verejný priestor, v ktorej sa zaoberá hľadaním nových možností vystavovania. Medzi jeho obľúbené koníčky patrí vylepovanie vlastných fotiek vo forme plagátov po meste, vďaka čomu môžete vidieť v niekoľkých mestách na Slovensku napríklad nadrozmerných Partizánov. Na koniec svojej prednášky pozval všetkých účastníkov na deň otvorených dverí ateliérov v bratislavskej Cvernovke, kde pôsobí s ďalšími fotografmi. Toto DOD sa uskutoční 1. mája.

Druhá polovica večera patrila besede so slovenským básnikom, prozaikom, dramatikom, scenáristom, textárom a autorom literatúry pre deti a mládež Danielom Hevierom. V úvode sa dotkol aj Klimanových Partizánov, toho ako naňho pôsobia ako ich vníma. Počas hodinovej diskusie sa venoval rôznym témam a odpovedal na niekoľko otázok. Vrátil sa k svojim umeleckým začiatkom, vyjadril sa k aktuálnemu stavu súčasnej literatúry, popísal aký má postoj k moderným technológiám a načrtol aj svoje plány na ďalšie diela.

Hovoril o nutkaní písať sám pre seba, ale aj pre druhých. Autori podľa neho často nedokážu objektívne posúdiť či sú ich veci dobré len pre nich samých alebo aj pre iných. Dá sa povedať, že všeobecne, ale najmä na Slovensku, platí trend spisovateľov samoukov. V súčasnosti je na autorov niekoľko rôznorodých ba až protichodných požiadaviek a záleží len na nich samých ako sa s nimi vyrovnajú. Dobrý spisovateľ by mal mať aj veľa načítané, preto sa aj on sám často vracia k veciam, ktoré už predtým čítal a vždy v nich nachádza niečo nové : „Vždy je prekvapenie a radosť z toho, že to niekto napísal lepšie, ako by som to napísal  ja.“  Čo sa internetu týka, nepovažuje ho za niečo zlé, ale skôr za dobrú pomôcku, pretože ako sám povedal :  „Internet nie je nepriateľ literatúry, internet je literatúra.“  Ľudia vraj zatiaľ nepochopili aké úžasné možnosti pre literatúru prináša. V súvislosti s touto témou sa dotkol aj problematiky používania vecí iných autorov, čo považuje za komplikované ale normálne. On sám tiež nachádza inšpiráciu u iných autorov : „Z desiatich kníh spravím jedenástu,“ tvrdí. Veľmi rád si zapisuje myšlienky z kníh, ktoré ho zaujali a neskôr by z nich rád vydal knihu. V súčasnosti má dve takéto vízie, prvou je 15 000 viet od 15 000 autorov a druhou je kniha otázok povyberaných z niekoľko tisíc kníh, ktorých má už teraz okolo 22 000.

V závere, rovnako ako predtým na začiatku Šymon Kliman, dal priestor nádejným spisovateľom, aby mu prečítali niektoré svoje diela aj Daniel Hevier. Túto možnosť niekoľko z nich aj využilo a vypočuli si na svoje diela odborný názor. Obrazovo-literárny večer sa uskutočnil vrámci študentksého festivalu Frejm. Pre zobrazenie fotogalérie kliknite tu.

Text : Kristína Pomsárová, foto : archív Frejmu