Najviac ma inšpiruje to, ako sa v danom momente cítim, tvrdí Yokai

Radovan Vaľuš, známy pod umeleckým menom Yokai, nám v rozhovore prezradil nielen to, ako sa dostal k tvorbe vlastnej hudby, ale aj o jeho vzoroch a inšpiráciách.

Radovan Vaľuš je študentom Masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a vo voľnom čase sa venuje tvoreniu vlastnej hudby. Vystupuje pod umeleckým menom Yokai a okrem hudby sa vo voľnom čase venuje fotografii a filmografii.

Kedy si sa rozhodol, že by si chcel tvoriť vlastné piesne, alebo ako vznikla vôbec táto myšlienka?

S hudbou som začal asi pred ôsmimi rokmi, a ako prvé som robil iba vlastné beaty a inštrumentály. O pár rokov na to som sa rozhodol robiť aj vokály. Od začiatku som vedel, že hudba bude jednou z vecí, ktorej by som sa chcel venovať aj profesionálne.

Máš nejakých interpretov, ktorí sú pre teba v hudbe vzorom?

Najväčším vzorom a zároveň aj mojím najobľúbenejším umelcom je určite Shinigami. Taktiež ma veľmi inšpirujú aj Yung Lean a Bladee.

Ak by si si mohol vybrať umelca, s ktorým by si chcel nahrať song. Kto by to bol?

Asi tí traja, čo som spomenul. Ale keby mám možnosť vybrať si iba jedného, určite by to bol práve Shinigami. Počúvam ho už sedem rokov a všetko, čo vydá ma baví.

Ako by si zadefinoval hudobný žáner, v ktorom tvoríš?

Neviem, či by som dokázal zadefinovať presný žáner všetkých piesní, pretože sa do každej snažím dať niečo iné. Ale keď som s hudbou iba začínal, tak som tvoril trap metal. Neskôr som prešiel na hyperpop a v poslednej dobe je moja tvorba viac rapová.

Chcel by si v budúcnosti experimentovať aj s nejakými inými žánrami?

Určite, áno. Baví ma stále skúšať nové žánre, pretože mi príde nudné robiť stále to isté dookola. Chcel by som ich vyskúšať čo najviac a aj sám sebe dokázať, že dokážem urobiť viac ako iba jeden žáner.

Vystupuješ pod umeleckým menom Yokai. Ako vzniklo toto meno?

Keď som začínal už so spomínaným trap metalom, tak som chcel nejaké agresívnejšie meno. Yokai je slovo z japončiny, ktoré znamená démon alebo nadprirodzená bytosť. Keďže som aj milovníkom japonskej kultúry, tak mi už toto meno zostalo.

Videla som, že si píšeš texty sám. Čo ťa pri ich tvorbe inšpiruje?

Najviac ma inšpiruje to, ako sa v danom momente cítim alebo nejaká skúsenosť, čo chcem zachytiť. Väčšinou je to pre mňa rýchly proces, kedy si sadnem, pustím si beat a robím text rovno namieste.

TEXTY Mአpo slovensky ale AJ po anglicky. V KTOROM JAZYKU SA TI TVORí LEPŠIE?

V angličtine som začal, pretože mi prišla zvučnejšia a viac sa mi hodila do môjho štýlu. Neskôr som si uvedomil, že slovenčina nie je až taká zlá a dá sa s ňou celkom vyhrať. To bol dôvod, prečo som sa rozhodol ďalej tvoriť po slovensky.

 Ako dlho ti trvá dostať sa od nápadu k hotovému produktu?

Väčšinou si beaty robím sám, nie úplne všetky, ale väčšinu. Tento proces, od nápadu až po ten finálny, mi trvá v priemere asi desať hodín, samozrejme, to záleží aj na tom, že ako veľmi sa s ním vyhrám. Teda niekedy to môžu byť dve hodiny, ale v iných prípadoch aj tri dni.

Nahrávanie spolu s textom mi zaberie približne sedem hodín a snažím sa všetko urobiť v jeden deň. Neskôr sa potom k tomu vraciam, aby som mohol doupravovať veci, ktoré sa mi nepáčia.

Na Spotify máš zaujímavé cover arty na piesňach. aj za nimi stojíš ty?

Áno, všetky si robím sám. Väčšinou tie prvky v coveroch majú nejakú spojitosť aj s pesničkami. Rád robím covery, kde sú aj fotografie a nie je to čisto iba grafika. Nazval by som to grafickými kolážami.

minulý rok v lete si vydal svoju prvú ep platňu s názvom Artificial memories. Ako priebiehala práca na nej?

Na začiatku som mal nápad vytvoriť zoskupenie piesní, ktoré by spájala jedna myšlienka. Teda na začiatku bola táto myšlienka, a tej som sa držal pri vytváraní beatov i textov. Samotný proces mi trval asi mesiac, keďže som vytvoril štyri piesne. Mesiac produkcie a potom postprodukcia, mix a master, s ktorými mi pomáhal kamarát, a tie trvali dva dni.

Hudba ti určite zaberie mnoho voľného času, ale čo okrem toho rád robíš vo voľnom čase?

Okrem štúdia sa vo voľnom čase venujem fotografii, ktorú som spolu s videom študoval aj na strednej škole. Najradšej fotím ľudí, ale snažím sa ich odfotiť takým spôsobom, aby na nich bolo cítiť môj rukopis. Teda dávam do fotiek svoj vlastný štýl a vizuál.

Zaujímam sa aj o filmografiu a videografiu. Natáčal som rôzne krátke filmy, dokumenty a klipy. Momentálne ma pri tvorbe krátkych filmov inšpirujú režiséri Won Kar-Wai a Tarkovskij. Zameriavam sa hlavne na kameramanskú stránku, a teda aj keď je ten dej jednoduchší, tak sa snažím, aby to bolo vizuálne zaujímavé.